Solivar pri Prešove pochádza zo 17. stor. K objektom na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky v Solivare patrí najmä šachta Leopold, četerne rezervoáre soľanky, huta, varňa, sklad soli komory, kováčske dielne a klopačka turňa. Jama Leopold bola centrálnym stvárkovým dielom. Pôvodný areál bývalého panvového solivaru dotvárali ďalšie objekty, akými boli napr. slané kúpele, strojovňa, vozovňa a iné. Pre úplnosť spomenieme turňu zvonicu, ktorá v starších časoch plnila funkciu klopačky. Klopaním na dosku sa oznamoval baníkom, resp. zamestnancom erárneho podniku začiatok pracovnej doby a iné významné alebo mimoriadne udalosti (živelné pohromy). Svoje poslanie ukončila po prvej svetovej vojne. V roku 2001 Slovenské technické múzeum sprístupnilo v objektoch varne soli expozíciu s názvom DEJINY ŤAŽBY A VÝROBY SOLI V SOLIVARE. Areál panvového solivaru ako unikátny komplex technicko-technologických a iných objektov nemá v oblasti technických pamiatok podobného druhu na území Slovenska konkurenta.

Otváracia doba

Vstupné