Pezinok
Mestský úrad
- adresa: Radničné nám. 7, 902 01 Pezinok
- tel.: 033/6901 113 (kancelária prvého kontaktu)
- fax: 033/641 23 03
- web: www.pezinok.sk
Pezinok je staré vinohradnícke mesto chránené oblými svahmi Malých Karpát, ktoré sú od nepamäti nemými spoločníkmi jeho bohatej histórie. Blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ľahká dostupnosť cestnou a železničnou dopravou, pretrvávajúca tradícia vinohradníctva a vinárstva, ako aj špecifická gastronómia sú stále väčším lákadlom pre turistov a každodenných návštevníkov mesta. Vinohradníctvo a vinárstvo už roky určujú životný štýl veľkej časti obyvateľstva. Okrem už zaniknutého zlatého baníctva je v Pezinku známa a stále prosperujúca tehliarska výroba a z nej odvodená výroba úžitkovej a umeleckej keramiky. Hospodársky profil mesta dotvára stavebná výroba, strojárstvo, obchod a drobná remeselná výroba. Veľkým darom, ktorý dali mestu Karpaty, je areál zimných športov na vrchu Baba a v lete pešia turistika po značených turistických chodníkoch. Všetky mestské lesy sú súčasťou chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Prevládajú v nich bukovo-dubové porasty.
Fotogaléria
Svätý Jur
Informačné centrum
- adresa: Prostredná 64, 90021 Svätý Jur
- tel.: 02/4497 04 49-52
- web: www.svatyjur.sk
Svätý Jur je stredoveké vinohradnícke mestečko ležiace na úpätí Malých Karpát. Prvá písomná zmienka týkajúca sa mesta je z roku 1209, kedy Svätý Jur patril panstvu z Jura a neskôr aj Pezinka. V roku 1647 bol Jur povýšený na slobodné kráľovské mesto. Svätý Jur je architektonicky najzachovalejším vinohradníckym mestom na Slovensku. Historické jadro s tradičnými vinohradníckymi domami bolo v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Medzi významné pamiatky patrí kúria rodu Zichyovcov, gotický kostol Sv. Juraja s pôvodným kamenným oltárom a starou drevenou zvonicou, kostol Najsvätejšej Trojice, Piaristický kláštor, Pálffyovský kaštieľ. Historické pamätihodnosti dotvárajú zachovalé mestské hradby. Na svahoch nad Svätým Jurom nájdeme pozostatky slovanského hradiska a ruiny stredovekého hradu Biely kameň. V blízkosti Svätého Jura sa nachádza Národná prírodná rezervácia Šúr, kedysi plytké jazero zanesené nánosmi malokarpatských potokov. Typické odrody sú Müller Thurgau, Rizling rýnsky, Pesecká leánka, Frankovka modrá a Svätovavrinecké.
Fotogaléria
Modra
Turisticko-informačné centrum
- adresa: Modra-Harmónia 3001, Modra 900 01
- tel.: 033/ 647 4134
- web: www.tikmodra.sk
- e-mail: harmonia@tikmodra.sk
Prvé stopy osídlenia okolia Modry siahajú do obdobia 3. tisícročia pred n. l. Prvé písomné zmienky o Modre pochádzajú už z 12. a 13. storočia. Najstarší hodnoverný písomný prameň, v ktorom sa spomína dedina Modra je listina Bela IV. z r. 1256. V r. 1361 boli Modre udelené uhorským panovníkom Ľudovítom I. privilégiá poddanského kráľovského mesta. Privilégiom Maximiliána II. z roku 1569 získala ďalšie práva a slobody. V roku 1607 panovník Rudolf II. privilégiom povýšil Modru na slobodné kráľovské mesto a udelil mestu vlastný erb. V rokoch 1610 až 1646 mesto vybudovalo mestské opevnenia s tromi bránami. Časť opevnení a tzv. Horná brána sú zachované dodnes. 17. a 18. storočie bolo obdobím najväčšieho urbanistického, stavebného, hospodárskeho, cirkevného aj kultúrneho rozkvetu. Štatút slobodného kráľovského mesta si Modra udržala až do roku 1876, a potom sa stala mestom so zriadeným magistrátom. Od roku 1923 bola veľkou obcou s možnosťou nazývať sa mestom. Po druhej svetovej vojne zostala mestom a sídlom okresného národného výboru do februára 1949, kedy bolo sídlo okresného národného výboru prenesené z Modry do Pezinku. V roku 1991 bolo jej historické jadro vyhlásené za pamiatkovú zónu.